Lebo jeho oči hľadia na cesty človeka, a vidí všetky jeho kroky.  

Jób 34,21

Počas vojny, v čase hrozných náletov, utekal otec z domu zasiahnutého bombou. Za ruku držal svojho malého chlapca. V prednej záhrade bola obrovská jama, ktorá tam zostala po výbuchu bomby. Pretože sa chcel čím skôr ukryť, skočil do jamy. Vystrel ruky a čakal, že syn skočí za ním. Aj keď chlapec počul otcov hlas, ba aj výzvu, aby skočil za ním, bál sa. Otcovi zakričal: „Nevidím ťa!“
Otec sa pozrel hore a videl oblohu sfarbenú od horiaceho domu do červena. Na jej pozadí bola tmavá silueta jeho syna. Zakričal mu: „Ale ja ťa vidím. Skoč!“
Chlapec skočil, pretože otcovi dôveroval.
Kresťanská viera nám pomáha postaviť sa tvárou v tvár životu aj smrti. A to nie preto, že my vidíme, ale že sme presvedčení, že Niekto vidí nás; nie preto, že my poznáme všetky odpovede, ale že Niekto pozná dobre nás.

Čím viac Boha poznáme, tým bezvýhradnejšie mu dôverujeme.  Anonym